utorok 23. marca 2010

Marián Miezga

Marián Miezga se narodil 31. Októbra 1974 v Bratislave. Vyrastal v Rači medzi vinohradmi, jeho babka pochádzala zo Záhoria. Pri Topoľčanoch sa nachádza dedina Miezgovce, ale Marián netuší, či jeho korene siahajú práve sem. Ako dieťa sa zúčastňoval recitačných pretekov, neskôr hrával scénky od Luďka Sobotu a Milana Lasicu. Na VŠMU sa prihlásil, pretože chcel hrať vo filme. S divadlom nemal veľa skúsenosti, na škole si ho však zamiloval a bol ním ohúrený.

Filmová kariéra sa mu začala otvárať až niekoľko rokov po škole, keď účinkoval vo filme Rozhovor s nepriateľom (2007), momentálne hrá v seriáli Panelák v postave gynekológa Michala Bajzu. V povedomí verejnosti je doposiaľ vnímaný hlavne ako herec divadla Astorka, kde hrá spoločne so svojimi spolužiakmi a kolegami Jurajom Kemkom, Lukášom Latinákom a Róbertom Jakabom. Spoločne hrávajú už vyše trinásť rokov, v podstate už od „vojny“. Podľa jeho slov sa poznajú ako vlastné topánky a vedia, čo od seba očakávať.

Marián je aj nepísaným organizátorom flámov v Astorke. Prikláňa sa k názoru, že človeku je príjemne, ak si s niekým sadne a zabudne na chvíľu na prácu, čo prehlbuje vzťahy. Napriek tomu je pre neho herectvo drogou a v pracovnej oblasti je pre neho každá nová rola výzvou. Marián, spolu so spomínanými kolegami a aj Vladimírom Kobielskym, stále hrá aj v kultovom predstavení Astorky – Na koho to slovo padne (1998), s ktorým sa predstavili aj v americkom Los Angeles. Okrem toho sa venujú momentálne aj predstaveniam založených na improvizácii. Marián sa popri divadle a natáčaní venuje aj pokojnej hre petang, pochádzajúcej z Francúzska, ktorá sa uchytila už aj u nás. Dokonca si hru obľúbila už aj jeho priateľka od nedávna manželka.



piatok 19. marca 2010

Zuzana Fialová

Mgr. Zuzana Fialová

herečka, členka činohry Slovenského národného divadla

* 17.05.1974 Bratislava

motto:

Keď máš niečo rád, tak to pusť na slobodu. Ak sa to do troch mesiacov nevráti, choď na poľovačku a zastreľ to...

Vzdelanie:

Vysoká škola múzických umení

Herecká filmografia:

2006 Pravidla lži (ČR, thriller)
2003 Záchranáři (ČR-SR, seriál)
2003 Zostane to medzi nami (SR, dráma)
2001 Babí léto (ČR, tragikomédia)
1999 Zborovňa (SR, komédia)
1994 Muzikál (TV)
1994 Spoveď (TV, SR)
1994 Vášnivé známosti (USA, erotický)
1993 Tanec lásky a smrti (TV, SR, dráma)
1992 Najdúch (TV, SR, televízna inscenácia)

Ocenenia:

Talent 2003
nominácia v Čechách na Radoka
nominácia na Divadelné dosky 2004
Cena Literárneho fondu za postavu Fatimy
nominácia na český Talent 2003
cena OTO 2006 v kategórii herečka
cena OTO 2007 v kategórii herečka

Stano Dančiak

Mgr. Stano Dančiak
herec

* 26.10.1942 Bratislava


Vzdelanie:

Základná škola na Kvačalovej a Kulíškovej ulici
1958 - 1961 Stredná zdravotnícka škola - odbor zubný laborant
1961 - 1965 Vysoká škola múzických umení - odbor herectvo

Životopis:

Po skončení vysokej školy bol angažovaný v Slovenskom národnom divadle, kde pôsobil jednu sezónu. Po jej skončení nastúpil na základnú vojenskú službu na dva roky, počas ktorej sa aktívne zapájal do činnosti Vojenského umeleckého súboru. V roku 1968 sa vracia opäť do SND, v ktorom aj s priateľmi dáva výpoveď a zakladajú Divadlo na Korze. V ňom pôsobí od roku 1969 až do jeho zatvorenia v roku 1971. v tom istom roku bol pridelaný na Novú scénu, kde pôsobil dvadsať rokov. V súčasnosti je členom Činohry slovenského národného divadla. Okrem toho je členom mimovládnej organizácie GEMA 93, ktorá sa zaoberá verejnými prieskumami, celospoločenskou osvetou na témy EÚ a NATO. Je držiteľom viacerých ocenení: Ocenenia od Zväzu slovenských spisovateľov a dramatických umelcov Rád Pribinovho kríža - za celoživotné dielo

Ladislav Chudík


divadelný a filmový herec, verejný činiteľ, porevolučný minister kultúry
* 27.05.1924 Hronec
Životopis:
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v malej obci Hronec v okrese Banská Bystrica – v rodine majstra valcovne v Podbrezovej. S obľubou spomína na rodný kraj: “Chodievali sme na Hájny Grúň. Robiť na úzke políčka na strmine. Pamätám sa, ako mi potom chutil chlieb s maslom a medom a voda zo studničky pod lipou. A ako som sa kochal pohľadom na panorámu Nízkych Tatier a Hron. Hájny Grúň sa pre mňa stal symbolom túžby vyjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa. To je niečo, čo si nesiete po celý život so sebou a nikto vám to nemôže vziať.” Brána k umeniu sa mu otvárala už počas detstva. Mama mu spievala. Sčítaný otec mu pomáhal objavovať literatúru, učil ho prvé básne (napríklad Chalupkovho Valibuka). Neskôr prišlo divadlo. Najprv bábkové Stražanovo, ktoré hral s kamarátom. Sníval o tom, že bude strojvodcom. Mal jedenásť rokov, keď ho vypravili na štúdiá do Kremnice. Mama ho vyprevádzala slovami: “Buď dobrý a múdry!” To už začínal byť známy ako recitátor a ochotnícky herec. Po maturite sa vybral do Bratislavy, kde sa zapísal na filozofickú fakultu, na štúdium slovenskej a ruskej litaratury. Už v roku 1944 začínal ako elév v SND a zároveň študoval na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória. Čiže jeho slovami: “Strmhlav som sa vrhol na profesionálne dosky...” Ako dvadsaťtriročný mal už za sebou vyše dvadsať postáv. V rokoch 1946 - 1951 pôsobil na novootvorenej Novej scéne, ale potom sa vrátil do SND, kde vytvoril množstvo zaujímavých postáv v Macbethovi, Herodesovi a Herodiade, Henrichovi IV., Ibsenovom Borkmanovi a ďalších inscenáciách. Pre všetky bola charakteristická noblesa, majestátnosť a kultivovanosť stvárnenia ako aj vnútorné bohatstvo, ktoré im dodal svojim hereckým prejavom. Filmári ho objavili už krátko po vojne, no jeho prvou titulnou postavou bol až Kapitán Dabač v rovnomennom Bielikovom filme z roku 1959. Po revolúcii bol Chudík krátky čas ministrom kultúry, ale srdce ho ťahalo späť k herectvu. Ladislav Chudík pôsobil ako pedagóg na Štátnom konzervatóriu a neskôr na VŠMU a je autorom publikácie zasvätených článkov O herectve. Za svoje herecké výkony získal celý rad ocenení. Vysoká profesionalita je pre majstra Chudíka samozrejmosťou nielen na javisku, obrazovke či filmovom plátne. Odráža sa aj v súkromí. Napríklad dodržiavanie termínov, práca so slovom bez ohľadu na to, či ide o rozhovor, anketu alebo list. Vraví, že je to jednoduchá úcta k človeku, keď odpovie na list, poďakuje sa písomne za gratuláciu. Alebo keď ocení niečo dobré.